Už druhý rok po sebe budú veľkonočné sviatky iné ako ich poznáme. Kým stretnutia s rodinou a priateľmi chýbajú nám všetkým, pondelkové polievačky a šibačky už menej... Ruku na srdce. Páčia sa vám slovenské "veľkonočné tradície" v podobe v akej sa praktizujú?

Okrem kresťanských sviatkov, ktoré si pripomínajú umučenie Krista a jeho zmŕtvychvstanie, je tu tradícia, ktorá je pre väčšinu ľudí ešte výraznejším a dominantnejším naplnením takzvaných Sviatkov jari - Veľkonočný pondelok spojený s polievaním a šíbaním.

Tradícia veľkonočných polievačiek a šibačiek pochádza z pohanských zvykov, ešte z predkresťanského obdobia. Symbolické "pošibanie" dievčaťa vŕbovým prútikom malo preniesť na dievčinu vlastnosti mladého, sviežeho, ohybného prútika. Deva mala byť svieža, pružná a plodná... poliatie vodou zase malo byť zárukou zdravia a odolnosti v ďalšom roku.

Rokmi sa však tradícia akosi zvrhla a v dnešnej podobe to vyzerá úplne inak.

Upratovací ošiaľ

Mnohé ženy sa pred Veľkou nocou náhaňajú v upratovacom, vypekacom a dekoratívnom šialenstve - aby bolo všetko tip-top. Upratané, vrátane umytých okien (nech je počasie akékoľvek), domácnosť ozdobená vajíčkami, stužkami, bahniatkami a jarným kvietím podľa najnovších trendov z internetu, koláčiky napečené, obložené misy sa už chystajú, poiievači môžu prísť...

A vlastne, ešte dôležitá vec - pripraviť balíčky s čokoládovými vajíčkami a výslužkou, dostatok "drobných" pre starších polievačov... celé to vyjde na pekných pár desiatok eur.

Potom už len niekoľko sád čistého a suchého oblečenia, nasadiť úsmev číslo 17 a ide sa.

Ženský a mužský svet

Dva rozdielne svety, v ktorých platia v mnohom čudné pravidlá a nerovnováha. Zo všetkých tradícií sa asi najviac prejavuje práve vo veľkonočných.

Pokiaľ sa chlapci a muži na Velkonočný pondelok tešia, väčšina žien ho právom nemá rada. To, na čo sa tradícia v našich dedinách a mestách zvrhla, nemá s pôvodnou myšlienkou veľa spoločného. Napriek tomu sa udržala aj takáto zdeformovaná už desaťročia.

Neviem si, predstaviť jej zachovanie v prípade, že by v jej "praktickej časti" (teda, polievania, šibania a inkasovania odmeny) boli dominantné ženy. Už by bola dávnou minulosťou.

Zostalo by to možno iba v podobe symbolického naznačenia v rámci folklórnych slávností a pripomenutie dávnych tradícií, ktoré sa ale nepatrilo prenášať do tejto doby.

Žiaľ, preniesli sa, skomerčneli a zhrubli.

Kým muži polievajú, či vyšibú dievčatá a ženy korbáčmi (ach, kde je jemné symbolické pošibanie vŕbovým prútikom) a ešte sú obdarovávaní čokoládou, zdobenými vajíčkami, či peňažnou hotovosťou, ženy upracú, navaria, napečú, nachystajú výslužky a odovzdane čakajú na skupinky stále podguráženejších návštevníkov, ktorí ich polejú vodou, či v horšom prípade čudnou páchnúcou voňavkou, vytlčú korbáčom (pričom sila úderov je priamo úmerná výške hladiny alkoholu v krvi), vyžerú a vypijú čo sa dá a tiahnu ďalej.

V tomto lockdown prinesie mnohým úľavu.

Skúsme to inak

Nemohli by sviatky jari vyzerať inak? Ak sa má oslavovať nový život a plodnosť, mala by sa práve ženám vzdávať úcta. Mnoho mladých mužov berie tento sviatok ako príležitosť ženy a dievčatá ponížiť, či ich beztrestne udrieť. A spoločnosť to považuje za normálne.

Čím ďalej tým viac ľudí tieto zvyky ignoruje a nechce byť súčasťou takejto "tradície".

Nie všetko, čo bolo súčasťou života našich predchodcov, totiž stojí za to držať pri živote.

Preto je lepšie stráviť tieto pekné jarné dni v prírode, na prechádzke, či v záhradke. S blízkymi, od ktorých nehrozí žiadna ľadová sprcha. Možno hľadať s deťmi po záhrade ukryté čokoládové vajíčka...

Veríme, že už budúci rok sa budeme môcť tešiť na pokojné spoločné jarné stretnutia s rodinou, deťmi, priateľmi, ... s kýmkoľvek, s kým sa Sviatky jari stanú oslavou toho pekného, čo nás v najbližších týždňoch čaká.

Prajem Vám krásne a pokojne prežitie veľkonočných sviatkov.